,-i rgTIiA Kaipnkolerc. Knipiiki'Han.'r.'i '. ' . - fi |>:ii a M.-1.Y.1.1/.1H.1/.1 uipaiiu ■AvC-.i lamina kalua. Hi* imva lahi I I Wcsl Qnccn-sliccl. ikarana, ()ki'tn|in 'i, If*', 1? KOItK (ikini in.'ii lc I'oli a Wiriinu * J Mailii i waihotia ki to wkaro a If! Ka, lii-i lima i lo Marama « Moi o haoro al.o noi kntiokona <• lc K:i lii-i iiinim) lona liauganga i liiua l'uti. .Na Hum WntKMi- K.\, Kai-hanga l'oli, i'ola Tcrili. Aknrann, Aporiia Slli, ISiii. NVhare Uiliilnlii ki to iangala .Maori, ii o Xoi'ina, I.S'i.~i. I'? FHAHIATIA ana lio I'aiakcnioio kia * J haero ki Tiiraiij;a nolio ai, malii ai; hi' nni aim li) uiiihi noa ilio o roiia, olha, is whakaao ana lc Kawaiiaianga, ma raion o ulii tana langala palu rino, i lc mala'.i, i pcni'i ai lc Kawnnalanga, lie mca kia hiunv. ai ki laua kainga Iclalii lino langala. John Cihant Johnson, .Mo lc Kai (uliiliilii Ki nga langala Maori. Wliaie Tiiliilulii, Tihema le (i, li.'it LHI'NCiA i lo lilensi o te 'JO o ii*:i up <k-i o iis;:i Tine 11 It Kai-\vliaka\va l'uiiian, i' If Ina 7 <> iiu* iiii!io.oi;;a, i In Ki o i ga Ti;i« wliakaoli ka u liirhvliiii nci an l:;i k.nn'.tg.'. liu!.!, kiawailio enei Tanj;ala lU.ioii, Ivi Kai-ulia-kaiili-iiti'-talii me us; i Kai-u lialcawa I'uuki'l hid ng;i Takiiva ki \V.iil;atu, ki lioloiua li'iki, liri uliakauli mo iiiisi In: i lulu i nga l.ui Mauri; k» ana taiig.ila unci : Iv) la Krii'i, no Waikato, " 'IV l'ukuaiiui, no UliiiiKiiuiiu, " I'nicia Kalian ai, no I'nliinia, " 1f..1a no 11.00.ti, " I'.iiakaia l'aiatua, no 'iarawora, G. Kki'.ii, 'IV- Kauana. Na lc man i o U- Kaunna,
Permanent link to this item
Hononga pūmau ki tēnei tūemi
https://paperspast.natlib.govt.nz/newspapers/MMTKM18540225.2.6.4
Bibliographic details
Ngā taipitopito pukapuka
Maori Messenger : Te Karere Maori, Volume VI, Issue 135, 25 February 1854, Page 1
Word count
Tapeke kupu
263Page 1 Advertisements Column 4 Maori Messenger : Te Karere Maori, Volume VI, Issue 135, 25 February 1854, Page 1
Using this item
Te whakamahi i tēnei tūemi
Tūnga manatārua: Kua pau te manatārua (i Aotearoa). Ka pā ko ētahi atu tikanga.
Te whakamahi anō: E whakaae ana Te Puna Mātauranga o Aotearoa The National Library of New Zealand he mauri tō ēnei momo taonga, he wairua ora tōna e honoa ai te taonga kikokiko ki te iwi nāna taua taonga i tārei i te tuatahi. He kaipupuri noa mātou i ēnei taonga, ā, ko te inoia kia tika tō pupuri me tō kawe i te taonga nei, kia hāngai katoa hoki tō whakamahinga anō i ngā matū o roto ki ngā mātāpono e kīa nei Principles for the Care and Preservation of Māori Materials – Te Mauri o te Mātauranga : Purihia, Tiakina! (i whakahoutia i te tau 2018) – e wātea mai ana i te pae tukutuku o Te Puna Mātauranga o Aotearoa National Library of New Zealand.
Out of copyright (New Zealand). Other considerations apply.
The National Library of New Zealand Te Puna Mātauranga o Aotearoa acknowledges that taonga (treasures) such as this have mauri, a living spirit, that connects a physical object to the kinship group involved in its creation. As kaipupuri (holders) of this taonga, we ask that you treat it with respect and ensure that any reuse of the material is in line with the Library’s Principles for the Care and Preservation of Māori Materials – Te Mauri o te Mātauranga: Purihia, Tiakina! (revised 2018) – available on the National Library of New Zealand’s website.